Slovenský kopov má ako naše národné plemeno veľmi bohatú históriu.
Podstatnejší význam pre toto plemeno mal 12. a 13. september roku 1936 .
V týchto dňoch sa v Banskej Bystrici uskutočnila prvá prehliadka slovenských kopovov.
Odborníci vybrali vhodné typy pre ďalší kontrolovaný chov podľa chovateľského plánu.
Nestori tohto podujatia boli Koloman Slimák(viď.foto v ľavo) a Andrej Renčo.(viď foto v pravo)
Koloman Slimák začal propagovať toto plemeno na stránkach časopisu Lovec. Z jeho iniciatívy sa začali organizovať zvody slovenských kopovov. Zdôrazňoval charakteristické znaky tohto plemena a jeho mimoriadnu výkonnosť.
V roku 1940 založil prvú slovenskú plemennú knihu. Postupne začal zapisovať narodené štence a vydávať na ne rodokmene. Zhromažďoval materiál o histórii slovenského kopova, pričom nabádal mladých zanietených chovateľov k chovu. Zároveň im odovzdával svoje teoretické i praktické skúsenosti.
Najväčší kus práce sa urobil po druhej svetovej vojne organizovaním chovateľských prehliadok, na ktorých sa vyberali vyhovujúce jedince zodpovedajúce predstavám slovenských šľachtitelov. V roku 1954 Andrej Renčo uverejnil fotografie najúspešnejších chovných jedincov. Bola medzi nimi ZORA Horvát a TAMBOR Tulinský - šampión ČSR v roku 1954 (fotkaTambora vo fotogalérií)
Postupne sa začali vytvárať predpoklady pre vznik Klubu chovateľov duričov pri Ústrednom výbore Slovenského poľovníckeho zväzu v Bratislave.
Aktívni poľovnícki psiari však museli vynaložiť veľa úsilia, prekonať veľa prekážok, zápasiť s neporozumením, ľahostajnosťou a podceňovaním, kým sa im podarilo presvedčiť kynologický svet ,že v našej krajine už tisícročia existuje plemeno poľovníckych psov s vynikajúcimi vlohami na využitie pri love zveri.
6.apríla 1962 sa pri Slapskej priehrade konala celoštátna porada kynologických referentov a predsedov chovateľských klubov.
Vytvoril sa aj Klub chovateľov duričov (KCHD).
Cez prestávku v rokovaní sa po prvý raz zišlo predsedníctvo Klubu chovateľov duričov pod vedením Andreja Renču.
Podpredsedom sa stal Mikuláš Nevický, tajomníkom Koloman Skurka, funkciu ekonóma sa podujal vykonávať Jozef Lapšanský a hlavného poradcu chovu Koloman Slimák. Členmi výboru boli František Zánvin, Jozef Sedlačko, Ladislav Bobák, Michal Pečeňanský, MVDr. František Šamaj, Ján Krkoška, Anton Rákus, František Murgaš a Ján Kožár.
Klub sa podieľal aj na vytváraní zboru kvalifikovaných rozhodcov pre exteriér a výkon.
Prvé oficiálne skúšky duričov sa uskutočnili v roku 1962 v Pliešovciach, ďalšie neskôr v Krupine, Ľuboreči atď. Medzitým vznikali ďalšie chovné stanice. U niektorých však úroveň bola veľmi nízka. Majitelia síce psov kŕmili, ale o riadny a zdravý chov už dbali menej. Práve z týchto dôvodov väčšinu z chovateľských staníc neskôr zlikvidovali. Aj napriek tomu však už v prvom roku zapísali do plemennej knihy do tridsať šteniec.
Napriek dokázateľným úspechom sa už na začiatku existencie slovenskej plemennej knihy čoraz častejšie ozývali návrhy premiestniť ju do Prahy, odkiaľ by sa riadil chov poľovných psov v celej republike.
Kynologický svet začal uznávať slovenské kopovy ako samostatné plemeno poľovných psov až v roku 1963. Na valnom zhromaždení FCI, ktoré sa konalo v portugalskom Lisabone medzinárodná kynologická federácia štandardom číslo 243 potvrdila snahy slovenských poľovníkov o uznanie tohto plemena vo svete. Koloman Slimák sa na tomto zhromaždení osobne zúčastnil.
Do klubu chovateľov duričov patrilo 82 plemien duričov, okrem slovenského kopova to boli napríklad bassety, štajerské duriče ,lajky. Slovenský kopov bol jedným z najpočetnejších plemien a jeho krátka existencia v FCI si vyžadovala zvýšenú starostlivosť o zavádzanie správnej plemenitby, aká mala byť nášmu národnému plemenu venovaná. Z uvedených dôvodov bola čoraz aktuálnejšia potreba vytvoriť samostatný klub chovateľov slovenských kopovov.
Snahy o vytvorenie samostatného klubu chovateľov slovenských kopovov však mnohí chápali ako pokusy o rozbitie jednoty chovu duričov u nás a naštrbenie dobrej spolupráce medzi prívržencami jednotlivých plemien poľovných psov. Niektorí funkcionári SPZ bránili vytvoreniu samostatného klubu. Situácia sa vyhrotila až do odvolávania funkcíí v poľovníckom zväze.
Tlaky na vytvorenie samostatného klubu chovateľov slovenských kopovov však narastali. Dlhodobým presviedčaním funkcionárov SPZ a vďaka úsiliu Ondreja Kanku poľovnícky zväz uznal potrebu rozčlenenia klubu chovateľov duričov a vytvorenia klubu chovateľov slovenských kopovov.
30. januára 1988 bol schválený návrh na zriadenie samostatného Klubu chovateľov slovenských kopovov pri Ústrednom výbore slovenského poľovníckeho zväzu so sídlom
v Bratislave. Ustanovujúca konferencia sa konala 24.4.1988 v hoteli Kyjev v Bratislave. Predsedom klubu sa stal Dan Michalovič, podpredsedom Vlastimil Fencl, tajomníkom Ondrej Bartoš, hlavným poradcom chovu Ing. Stanislav Moravčík, ekonómom Štefan Matta, výcvikárom Ján Pilát .Matrikárom nového klubu sa stal syn Andreja Renču-Ľubomír. Členmi výboru boli zvolení: Pavol Urblík, Ondrej Kanka, Ing. Milan Černok, Libor Beníček, Jozef Havelka a Alojz Riško. Za predsedu kontrolnej a revíznej komisie bol zvolený Ing. Boldiš a členovia boli Ervín Šumiaci a Ján Orečný.
Aby novozaložený klub chovateľov slovenského kopova mohol čo najoperatívnejšie pracovať, bolo treba vydávať i svoj samostatný časopis- spravodaj. Redaktormi sa stali: Ondrej Bartoš, Albín Latko a Ing. Miroslav Valaštík. V časopise boli uvedené zaujímavé príhody autorov i čitateľov, kalendáre podujatí, výsledky skúšok i výstav, rôzne rady a skrátka všetko o činnosti klubu.
Dodnes je poslaním KCHSK cieľavedomý chov slovenského kopova, jeho zveľaďovanie a zušľachťovanie v rámci štandardu a zároveň zlepšovanie jeho pracovných vlastností.
Poslanie a ciele klub zabezpečuje prostredníctvom riadeného chovu na základe poznatkov vedy a praxe cez prácu poradcov chovu. Klub je garantom štandardu a dbá o jeho dodržiavanie.
Klub navrhuje zo svojich členov čakateľov na rozhodcu pre exteriér a skúšky z výkonu slovenského kopova. Vytvára podmienky pre odborný rast svojich členov cestou výcvikových kurzov. Organizuje kynologické podujatia- výstavy, súťaže, školenia zamerané na zvýšenie kvality chovu a propagáciu slovenského kopova.
Vrcholná súťaž pre majiteľov tohto plemena je Memoriál Andreja Renču. Je to výber na ostatné súťaže duričov usporadúvané na Slovensku, alebo v zahraničí. Organizuje sa každý rok pod záštitou slovenského zväzu, Slovenskej kynologickej jednoty a Medzinárodnej kynologickej jednoty FCI na počesťjedného zo zakladateľov tohto plemena, pána Andreja Renču. Na memoriáli sa skúša podľa platného skúšobného poriadku pre skúšky duričov, tak aby všetky jedince mali rovnaké podmienky na predvedenie svojich schopností. Disciplína - dohľadávka sa skúša na umelo založenej stope, disciplína- odvaha v diviačom oplotku. Výsledky takýchto akcií sú využívané na chovateľské zámery poradcov chovu.
Členmi klubu chovateľov slovenských kopovov môžu byť chovatelia, majitelia, držitelia, alebo priaznivci tohto plemena. Títo sa musia zaoberať čistokrvným chovom slovenských kopovov. Členstvo schvaľuje výbor klubu. Rozlišujú sa tri druhy členstva:
1. Riadny člen- člen SPZ, ktorý má splnené všetky povinnosti voči klubu
2. Mimoriadny člen- nie je člen SPZ, ale má rovnaké povinnosti
3. Čestný člen - klub udeľuje toto členstvo za zásluhy o rozvoj klubu a chovu
slovenského kopova
Členom klubu nemôže byť fyzická ani právnická osoba, ktorá sa zaoberá obchodovaním so psami, ktoré sama neodchovala, alebo sprostredkúva takýto obchod za odmenu, alebo chová slovenské kopovy bez preukazu pôvodu.
Za členstvo v klube sa vyberá ročný poplatok, ktorý sú členovia povinní uhradiť.
Povinnosťou každého člena klubu je vzorne reprezentovať KCHSK na kynologických akciách každého druhu - výstavy, skúšky, súťaže, ale aj pri vedení svojich psov na poľovačkách. Člen klubu je tiež povinný dodržiavať platný chovateľský, výstavný a skúšobný poriadok. Pri porušení môže výbor udeliť nasledovné disciplinárne opatrenia:
1. písomné pokarhanie
2. dočasné vylúčenie z klubu
. 3. trvalé vylúčenie z klubu
Stanovy KCHSK boli schválené dňa 20. júna 1998 konferenciou klubu.
Výbor klubu:
Predseda: Mudr. Adrian Kališ PhD.
Tajomník: Judr. Martin Ľupták
Podpredseda: Ing. Stanislav Moravčík
Hlavný poradca chovu: Ivan Minich
Poradca chovu: Milan Vetrák
Matrikár : Peter Fedor
Hlavný výcvikár: Zoltán Híveš
Výcvikári: Peter Rusnák , Ing. Jaroslav Kýpeť, Peter Demeter
zdroje:
1. Boldiš Cyril a kolektív(1998):Slovenský kopov v poľovníckej praxi
2. Latko Albín(1998): Poľovnícke príbehy z autorovej kroniky
3. Bartoš Ondrej(1997): Kopovčiarske príbehy
4. www.slovensky-kopov.sk